Populačná prognóza krajov a okresov Slovenska (2023-2050)
Autori: Branislav Šprocha, Branislav Bleha, Boris Vaňo
Regionálne rozdiely sú na Slovensku významné a dlhodobo sa prejavujúce. Týkajú sa aj demografického správania a samotného populačného vývoja. Rozdiely v reprodukčnom správaní obyvateľov v regiónoch Slovenska (spolu s ďalšími nedemografickými faktormi) majú za následok rozdielne smerovanie počtu, prírastkov a vekového zloženia obyvateľstva. Rozdiely v počte a štruktúre obyvateľov sú súčasťou signifikantných regionálnych rozdielov, ktoré sa prejavujú vo viacerých oblastiach spoločenského života. Postačujúcim pritom však nie je len ich identifikácia alebo popis existujúceho stavu, ale nesmierne dôležitým je tiež poznanie možného budúceho vývoja. To sa z demografického hľadiska snažia priniesť populačné prognózy. Tie, ktoré sú konštruované na báze kohortne-komponentného modelu, prezentujú pritom nielen potenciálny vývoj počtu osôb v regiónoch, ale aj prírastkov a vekovo-pohlavnej štruktúry. Vďaka tomu vieme podrobnejšie hodnotiť predpokladané dopady v rôznych sférach fungovania regionálnych populácií a v predstihu pripraviť opatrenia a politické zásahy, ktoré by mohli prispieť k nasmerovaniu tohto vývoja v želaný smer. Okrem toho výsledky regionálnych populačných prognóz predstavujú nezastupiteľný vstup pre konštrukciu rôznych ďalších odvodených prognóz a projekcií.
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov predstavuje v slovenských dátových podmienkach nenahraditeľný zdroj údajov, a to nielen na národnej, ale aj regionálnej, či lokálnej úrovni. Práve v prípade okresov a krajov ide predovšetkým o spresnenie počtu a vekovo-pohlavného rozloženia miestneho obyvateľstva, čím vzniká kľúčová databáza vstupných údajov pre samotnú konštrukciu populačnej prognózy jednotlivých administratívnych celkov. Aj preto po každom sčítaní obyvateľov je eminentná snaha vytvoriť kmeňovú (na výsledkoch sčítania založenú) populačnú prognózu. V našom prípade bolo tiež ambíciou konštruovať národnú a regionálnu populačnú prognózu takmer súbežne, tak aby bolo možné aplikovať top-down a bottom-up prístup.
Predložená práca prezentuje pritom nielen samotné výsledky populačnej prognózy, ale aj predpoklady jej konštrukcie. Práve príprava vstupných parametrov prognózy predstavuje veľmi dôležitú súčasťou jej spracovania. V prípade prognózy obyvateľov počítanej pomocou kohortne-komponentnej metódy ide o plodnosť, úmrtnosť a migráciu. Základným predpokladom pre konštrukciu prognózy vstupných parametrov je znalosť ich minulého vývoja až po súčasnosť. S takýmto cieľom bola spracovaná analýza populačného vývoja v krajoch a okresoch Slovenska za obdobie 2000–2022. Okrem hodnotenia vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie, ktoré sú priamym vstupom pre prognózu obyvateľov, obsahuje analýza aj hodnotenie vývoja počtu, prírastku a vekového zloženia obyvateľov, nakoľko tieto sú hlavným výstupom prognózy a pri ich hodnotení je vhodné nadväzovať na vývoj z minulosti a súčasnosti.
Pri prognóze obyvateľov za kraje sa prognóza vstupných parametrov pripravuje osobitne pre každý kraj. V prípade okresov sa však vstupné parametre neprognózujú za každý okres samostatne ale vždy pre skupinu príbuzných okresov, Ďalším cieľom analýzy bolo teda identifikovať podobné okresy čo sa týka vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie a spojiť ich do skupín. Výsledky tejto typológie sa nachádzajú v samostatnej prílohe.
Na hodnotenie počtu obyvateľov, vekovej štruktúry aj jednotlivých demografických procesov sa využili analytické ukazovatele, ktoré umožňujú vyhodnotiť vývoj demografických procesov aj ich regionálne porovnanie bez ohľadu na počet a štruktúru obyvateľov v jednotlivých územných celkoch. Pri zmene počtu obyvateľov to bol prírastok, resp. úbytok obyvateľov prepočítaný na 1000 obyvateľov. Pri plodnosti sa využila úhrnná miera plodnosti ako syntetický ukazovateľ intenzity plodnosti a priemerný vek žien pri prvom pôrode, nakoľko časovanie pôrodov významne ovplyvňuje intenzitu plodnosti. Úmrtnosť sme hodnotili oddelene podľa pohlavia kvôli významným rozdielom v úmrtnosti mužov a žien. Na hodnotenie sme využili syntetickú charakteristiku úmrtnostných pomerov – strednú dĺžku života pri narodení. Hodnotenie migrácie prebehlo pomocou hrubej miery migračného salda. Veľkosť jednotlivých regiónov sa hodnotila priamo na základe počtu obyvateľov.
Nakoľko počet a veková štruktúra obyvateľov majú stabilný trend, pri ich hodnotení sme porovnali len stav na začiatku a na konci analyzovaného obdobia. Pri plodnosti, úmrtnosti a migrácie sme kvôli možným zmenám trendu hodnotili vývoj priebežne počas celého analyzovaného obdobia. Na elimináciu náhodných výkyvov vo vývoji demografických procesov (hlavne pri menších okresoch) sa pri analýze využili viacročné priemery jednotlivých ukazovateľov. Do roku 2019 išlo o tri 5-ročné obdobia (2000–2004, 2007–2011 a 2015–2019).
Nakoľko demografický vývoj počas pandémie COVID-19 bol v mnohých ohľadoch špecifický (hlavne v prípade úmrtnosti), obdobie pandémie sme hodnotili samostatne, pričom sme ho spojili s prvým rokom po pandémii. Vzniklo tak štvrté časové obdobie pre analýzu vymedzené rokmi 2020–2022.
Všetky základné údaje, ktoré sa využili pri analýze, pochádzajú zo zdrojov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej ŠÚ SR). Viacročné priemery jednotlivých ukazovateľov boli vypracované špeciálne pre potreby tejto analýzy.
Pri identifikácii podobných okresov sa využili priemerné hodnoty jednotlivých ukazovateľov vypočítané z hodnôt za jednotlivé časové obdobia. Na základe príbuznosti týchto priemerných hodnôt sa okresy rozdelili do skupín. Takýto prístup sa použil pre plodnosť, úmrtnosť aj migráciu.
Základný vstup pre konštrukciu populačnej prognózy predstavuje štruktúra obyvateľov podľa pohlavia a jednotiek veku ku koncu roka 2022 pre všetkých 79 okresov Slovenska, ktorá pochádzala zo zdrojov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej ŠÚ SR). Na takúto východiskovú vekovo-pohlavnú štruktúru obyvateľov sa postupne aplikovali odhadnuté parametre budúcej plodnosti, úmrtnosti a migračného salda.
Bolo spracovaných niekoľko regionálnych variantov (typov) možného budúceho vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Jednotlivé varianty vstupných parametrov sa následne priradili skupinám okresov, ktoré sú si navzájom podobné z hľadiska intenzity a štruktúry plodnosti, úmrtnosti alebo migrácie. Vytvoreniu zhlukov podobných okresov pre každý vstupný parameter predchádzala podrobná analýza, ktorá zohľadnila nielen doterajší vývoj ale aj špecifiká, ktoré môžu determinovať vývoj smerom do budúcnosti. Následne bol vypracovaný scenár prognózy, ktorý vznikol ako kombinácia najpravdepodobnejšieho vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie pre každý okres.
Regionálna populačná prognóza pre každý kraj a okres Slovenska bola spracovaná klasickou kohortne-komponentnou metódou. Východiskovým rokom prognóz je rok 2022 a horizontom rok 2050. Výstupy sú k dispozícii za každý rok prognózovaného obdobia.
Hodnotenie výsledkov prognózy prináša popis očakávaného vývoja počtu, prírastkov a vekového zloženia obyvateľov. Text je doplnený tabuľkami, grafmi a obrázkami. Kompletné výsledky prognózy sú k dispozícii na stránke Výskumného demografického centra www.infostat.sk/vdc.
» Stiahnuť publikáciu
» späť na zoznam publikácií