www.humannageografia.sk | www.fns.uniba.sk |  english version |  russian version   
baner
 
 
 

 
História katedry

Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja patrí k najdlhšie kontinuálne existujúcim geografickým pracoviskám na Slovensku (spolu s dnešným Geografickým ústavom SAV a Katedrou fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK). Je potrebné uviesť, že katedra počas 60 rokov svojej histórie niekoľkokrát zmenila svoj názov. Tieto zmeny v názve pracoviska odrážali premeny vo vývoji vedeckej disciplíny i jej percepcii spoločenskou praxou. Pôvodný názov Katedra ekonomickej geografie (od r.1952), nahradil názov Katedra socioekonomickej geografie (od r. 1986). Od r. 1992 používala názov Katedra humánnej geografie a demogeografie, ktorý bol v r. 2012 zmenený na Katedra humánnej geografie a demografie. V roku 2019 došlo k poslednej názvu katedry a jej súčasný názov znie Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja.

Svojim zameraním katedra nadväzuje na tradíciu „antropogeografie“, rozvíjanej v rámci Univerzity Komenského (UK) už od dvadsiatich rokov minulého storočia, najmä vďaka českým geografom (prvé prednášky z geografie boli v šk. roku 1921/22). Okrem vzniku Geografického semináru v rámci Filozofickej fakulty UK v r. 1923, bolo vyvrcholením pozornosti takto zameranej geografii zriadenie samostatného Semináru antropogeografie v r. 1938. V medzivojnovom období môžeme za hlavných predstaviteľov antropogeografie na UK považovať najmä prof. J. Krála a prof. J. Hromádku (bol komplexne zameraný geograf, so silnejším zameraním na fyzickú geografiu). Na UK však pôsobili v tomto období na poli geografie aj ďalší českí odborníci (K. Chotek, F. Štúla, J. V. Daneš).

Posilnenie postavenia geografie na UK (ale v slovenskom vzdelávaní a vede vôbec) sa dosiahlo v r. 1940, kedy sa zriadil Geografický ústav (pod vedením J. Hromádku) v rámci novovznikajúcej Prírodovedeckej fakulty Slovenskej Univerzity (názov používaný v r. 1939-1954). V tomto období sa tu začína formovať nastupujúca generácia slovenských geografov. Na antropogeografiu tu bol zameraný Š. Fekete. Neskoršie, už po 2. svet. vojne, sa k nemu pridávajú J. Verešík a J. Kosír.

Významný medzníkom v rozvoji katedry bol vznik Fakulty geologicko-geografických vied na dnešnej Univerzite Komenského. Z Geografického ústavu vznikajú Katedra fyzickej geografie a Katedra ekonomickej geografie (1952). Týmto krokom vzniklo prvé špecializované pracovisko zamerané na univerzitné vzdelávanie a výskum v ekonomickej geografii na Slovensku. Jej prvým vedúcim bol docent A. Šíma. Katedru v tomto období personálne posilňujú príchody V. Lobotku, M. Čorného, K. Ivaničku. V roku 1959 sa katedra stáva súčasťou Prírodovedeckej fakulty. V tomto čase vedenie katedry preberá K. Ivanička. Začiatkom 60-tich rokov potenciál katedry znásobujú ďalší noví pracovníci (z nich na katedre dlhodobo pôsobili O. Bašovský, J. Paulov, J. Mládek, J. Slosiarik, neskoršie E. Otrubová a P. Miššeje). Členovia katedry už v tomto čase významnou mierou prispievali k rozvoju slovenskej geografie, najmä posilnením výskumu v oblasti geografie priemyslu, sídiel, obyvateľstva, cestovného ruchu, či viacerými metodickými inováciami vo výskume. Katedra posilňuje svoj status získaním práv školiaceho pracoviska pre ašpirantov v odbore ekonomická geografia (obdoba dnešného doktorandského štúdia). Prezentuje sa publikovaním viacerých rozsiahlych ekonomicko-geograficky zameraných štúdií napr. v rámci zborníka Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae či v Geografickom časopise. Katedra ekonomickej geografie časťou svojho personálneho potenciálu prispela k vzniku tretej geografickej katedry na PRIF UK – Katedry regionálnej geografie, iniciovanej M. Luknišom a O. Bašovským (1974). Novým vedúcim katedry sa v tomto období stáva M. Zaťko (1974). V polovici 70. rokov z neskorších dlhoročných pracovníkov na katedru nastupujú P. Korec a P. Spišiak, následne aj V. Slavík, E. Boržíková. Posilňujú výskum v oblasti geografie dopravy, poľnohospodárstva a sídiel. Pracovníci katedry sa tomto období významne zapojili do prác na Atlase SSR (1980). Novým vedúcim katedry sa v r. 1981 stáva jej dlhoročný pracovník J. Mládek. V osemdesiatich rokoch katedru posilnili pracovníci z pričleneného pracoviska Pedagogickej fakulty v Trnave (napr. J. Sabaka). V druhej polovici osemdesiatich rokov na katedru nastúpili napr. V. Sameliak, J. Buček, D. Jurčová. V tomto období na katedre vzniklo viacero publikácii, monografií, vysokoškolských učebníc a vedeckých článkov. Katedra pokrývala prevažnú časť štandardných parciálnych disciplín ekonomickej a sociálnej geografie, ako aj viaceré pomocné disciplíny (od štatistiky, až po informatiku pre geografov).

Celospoločenské zmeny po r.1989 boli pre katedru novou výzvou a výrazným oživením. V r. 1990 bol vedúcim katedry najprv V. Slavík a následne sa ním stal P. Korec. Do pedagogického procesu i vedeckej činnosti prenikajú nové témy. Okrem zaužívaných a už skôr rozvíjaných smerov výskumu, rastie pozornosť priestorovým aspektom závažných spoločenských problémov ako napr. nezamestnanosť, regionálna diferenciácia, transformačné procesy (napr. v mestách), reorganizácia verejnej správy. Postupne sa zavádzajú nové predmety a posilňuje sa zameranie na demografické problémy. Dochádza k zmena názvu na Katedru humánnej geografie a demogeografie. Pracovisko získava prvé skúsenosti s externým štúdiom zameraným na prípravu odborníkov pre verejnú správu. V r. 1997 sa vedúcim katedry opätovne stáva J. Mládek. Následne (1998) sa katedra začína vnútorne členiť na dve oddelenia - Oddelenie humánnej geografie(vedúci P. Korec) a Oddelenie demogeografie a demografie (vedúci J. Mládek). K stabilným pracovníkom katedry sa zaradili napr. D. Kusendová, M. Horňák, I. Bučeková. Katedra sa personálne posilnila vďaka pozícii jediného pracoviska na prípravu odborníkov v demogeografii a demografii na Slovensku.

V r. 2000 sa vedúcim katedry opätovne stal P. Korec, vedúcimi oddelení boli menovaní J. Mládek (odd. demogeografie a demografie) a J. Buček (odd. humánnej geografie). Postupne sa ďalej rozširuje a omladzuje personálne zloženie katedry. K stálym pracovníkom sa postupne zaradili G. Nováková, A. Rochovská, B. Bleha, V. Bačík, R. Fila. Rastie počet výskumných projektov so zapojením pracovníkov katedry (vrátane medzinárodných), i kvalita publikačných výskumov. Externé štúdium zamerané na geografiu v štátnej správe a samospráve sa rozširuje na dvojstupňové – bakalárske aj magisterské. Ku kolektívnym dielam s významným prínosom pracovníkov katedry z tohto obdobia patrí napr. Atlas obyvateľstva SR, spolu s Demografickou analýzou Slovenska (2006). V druhej polovici prvej dekády storočia sa k stabilným pracovníkom katedry pridali M. Káčerová, J. Majo, neskoršie S. Ondoš. Táto dekáda je typická väčším dôrazom na skúmanie otázok regionálneho rozvoja Slovenska, urbánneho rozvoja a urbánnych štruktúr, demogeografických procesov a štruktúr, marginality, sociálnej exklúzie a chudoby, priestorovej organizácie verejnej správy, cezhraničnej a interkomunálnej spolupráce, geoinformačných systémov, miestneho ekonomického rozvoja a pod. Pracovníci katedry skvalitnili pedagogický proces mnohými novými vysokoškolskými učebnicami.

Ďalšia dekáda v histórii katedry prináša nové dimenzie aktivít. Katedra sa teší veľkému záujmu študentov na všetkých stupňoch a rozmachu svojich výskumných aktivít. V rámci procesov akreditácie sa aktualizuje obsahová náplň študijných programov na všetkých stupňoch, rozširuje sa ponuka predmetov vyučovaných v anglickom jazyku. V r. 2011 sa vedúcim katedry stáva J. Buček, vedúcimi oddelení sa stali P. Korec (odd. humánnej geografie) a B. Bleha (odd. demogeografie a demografie, ktorý ním bol už od r. 2006). Personálne zloženie katedry postupne dopĺňajú J. Rusnák, M. Plešivčák, M. Klobučník a P. Ďurček. V tomto období narastá význam práce pre decíznu sféru (centrálne orgány, samosprávy). Spomenúť medzi nimi môžeme napr. významný podiel na príprave Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavy na roky 2010-2020, pravidelnú spoluprácu pri príprave prognóz vývoja obyvateľstva Slovenska, či početné analýzy spracované pre vybrané ministerstvá. Viacerí pracovníci katedry dlhodobo pôsobia v poradných orgánoch centrálnych inštitúcii, celonárodných združení, aktívne vstupujú do prípravy strategických rozvojových dokumentov Slovenska (napr. Národná správa o rozvoji miest Slovenskej republiky – HABITAT III). Narastá rozsah spolupráce na mnohých projektoch s komerčným a neziskovým sektorom, čo potvrdzuje naše zapojenie do riešenia reálnych problémov rozvoja spoločnosti. Na katedre sa edituje niekoľko monografií, pričom viaceré vychádzajú v popredných svetových vydavateľstvách (Springer, Ashgate), či pôvodných vysokoškolských učebníc (s rastúcou pozornosťou učebniciam pre magisterský stupeň). Narastá aj význam a zapojenie do medzinárodných projektov (napr. GRINCOH - Growth – Innovation – Competitiveness: Fostering Cohesion in Central and Eastern Europe - 7FP; YOUMIG - Improving Institutional Capacities and Fostering Cooperation to Tackle the Impacts of Transnational Youth Migration – Interreg; J. Templeton Foundation - The Future of Religious Faith from Central Eastern European Perspective). Tematicky sa posilňuje výskum v oblastiach ako konkurencieschopnosť regiónov, demografické správanie (rôzne aspekty), starnutie, governance, geografia volieb, možnosti reforiem verejnej správy, rozvoj miest a procesy urban shrinking, sociálne vylúčenie a segregácia, kvalita života, reorganizácia priemyslu, územný rozvoj a pod.

Viacerí pracovníci katedry zastávali významné akademické funkcie na fakulte v posledných dekádach. Dlhoročnými prodekanmi Prírodovedeckej fakulty UK boli J. Mládek, P. Korec a B. Bleha. Predsedami Akademického senátu fakulty boli J. Buček a P. Spišiak. Pracovníci sú aktívni vo vedeckých spoločnostiach doma i v zahraničí (napr. J. Buček bol v rokoch 2008-2016 predsedom jednej z komisií Medzinárodnej geografickej Únie).

Historické sídlo katedry bolo až do r. 1986 v samotnom centre Bratislavy na Rajskej ulici č. 12. Tu sídlili geografi na UK od druhej polovice tridsiatych rokov. V tomto roku sa presťahovala do Mlynskej doliny, kde sa postupne dokončovali súčasné priestory Prírodovedeckej fakulty. Priestory katedry prešli v roku 2017 rozsiahlou rekonštrukciou ktorá výrazne zlepšila podmienky pre prácu i štúdium.

 
 
Príprava študentov sa zameriava prioritne na aktuálne otázky priestorovej organizácie spoločensko-ekonomických aktivít a rozvoja území. Zoznamujú sa princípmi a zmenami fungovania priemyslu, dopravy a logistiky, služieb, podstatou konkurencieschopnosti regiónov, významom inovácii a ich dôsledkami. Pripravujeme na analýzu rôznych trhov, napr. trhu práce, trhu nehnuteľností. Neobchádzame najcitlivejšie témy ako napr. otázky migrácie, mobility, demografického vývoja, sociálnych sietí, nerovnosti a chudoby, extrémizmu, dopadov globalizácie, vplyvu najnovších technológií (od „internetu“ až po umelú inteligenciu). Pozornosti neunikajú ani významné otázky rozvoja Slovenska v širokom tematickom spektre.

 bližšie informácie
Katedra sa orientuje na výskum vo viacerých disciplínach humánnej geografie a demogeografie. V rámci humánnej geografie sa koncentruje na skúmanie problémov v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a politickej geografie. Študuje problematiku regionálnej diferenciácie územia Slovenska, urbánneho a vidieckeho rozvoja, priestorových aspektov verejnej správy, miestneho ekonomického rozvoja, regionálnej politiky a regionálneho rozvoja, aplikácie e-governmentu a pod. Dôležitá pozornosť je venovaná štúdiu demografických procesov a štruktúr, demografickým prognózam, populačnej a sociálnej politike.

 bližšie informácie
 
  © Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja | Prírodovedecká fakulta | UK Bratislava

 
Na začiatok