Prospektívny prístup pri regionálnej analýze procesu populačného starnutia na Slovensku alebo "starnutie z opačného konca“
Abstrakt
Starnutie populácie je na Slovensku jedným z najvýznamnejších fenoménov 21. storočia. Koncepcie a merania však zostali nezmenené a založené len na chronologickom veku (chronologický vek je vlastne odpoveď na bežnú otázku „Koľko máš rokov?“). Tento prístup môže byť zavádzajúci, pretože implicitne predpokladá, že k nedochádza k poklesu úmrtnosti vy vyššom veku. V ére zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života, najmä vo vyššom veku, získavame oveľa ucelenejší obraz o starnutí populácie kombináciou retrospektívneho (koľko rokov sme prežili) prístupu s perspektívnym s použitím konceptu prospektívneho veku (koľko rokov ešte budeme žiť). Hlavným cieľom tohto príspevku je analyzovať regionálne rozdiely starnutia populácie na Slovensku kombináciou nového konceptu prospektívneho veku a konvenčného retrospektívneho prístupu. Výpočet odráža aj veľké rozdiely v strednej dĺžke života medzi mužmi a ženami. Použili sme údaje o vekovej štruktúre okresov Slovenska za roky 2012-2016 z DATAcube Štatistického úradu SR a vypočítali sme podrobné úmrtnostné tabuľky. Aplikovali sme konštantný prospektívny vek definovaný zostávajúcou dĺžkou života 15 rokov. Štandardné aj perspektívne ukazovatele potvrdili existenciu výrazných priestorových rozdielov v úrovni starnutia populácie. Najstaršie regióny boli najmä na západnom a strednom Slovensku a najmladšie na severnom a východnom Slovensku. Prospektívny prístup však priniesol značné posuny v priestorovom obraze starnutia populácie. Okresy na západnom a strednom Slovensku, ktoré sa podľa konvenčných ukazovateľov javia ako relatívne staré, patria z hľadiska perspektívneho prístupu k priemerným alebo aj mladším populáciám. Opačná situácia je najmä na juhu západného a stredného Slovenska. Okresy v tejto oblasti boli konvenčnými ukazovateľmi identifikované ako jednotky s priemernou alebo podpriemernou úrovňou starnutia. Prospektívnym prístupom patria tieto regióny jednoznačne medzi najstaršie na Slovensku. Získané výsledky poukazujú na potrebu ďalšieho výskumu starnutia populácie na Slovensku s využitím moderných a komplexnejších indikátorov starnutia.
Abstract
Population ageing is one of the most important phenomena in Slovakia of the 21st century. However, the concepts and measurements have remained unchanged and based only on chronological age. This approach can be misleading because it implicitly assumes that there will be no progress in important dimension of age. In an era of increasing life expectancies, especially at higher age, we get a much more complete picture of population ageing by combining the retrospective approach with the forward-looking one using the concept of prospective age. The main aim of this paper is to analyse regional differences of the population ageing in Slovakia by combination of the new concept of a prospective age and conventional retrospective approach. The calculation also reflects the large differences in life expectancy between men and women. We used data on the age structure of Slovakia's districts for the years 2012-2016 from the DATAcube of the Statistical office of the Slovak Republic, and we calculated detailed mortality tables. We applied a constant prospective age defined by the remaining life expectancy of 15 years. Both the standard and prospective indicators confirmed the existence of significant spatial differences in the level of population ageing. The oldest regions were mainly in the Western and Central Slovakia and the youngest in the Northern and Eastern Slovakia. However, the prospective approach brought considerable shifts in the spatial image of population ageing. Districts with important centres in Western and Central Slovakia, which, according to conventional indicators, seem to be relatively old, are in terms of the prospective approach to average or even younger populations. The opposite situation is mainly in the south of Western and Central Slovakia. Districts in this area were identified by conventional indicators as units with average or below-average level of ageing. Using the prospective approach, these regions are clearly among the oldest in Slovakia. Obtained results highlight the need for further research on population ageing in Slovakia using modern and more complex indicators of ageing.
Kľúčové slová / Keywords
starnutie populácie, prospektívny prístup, zostávajúca dĺžka života, okresy, Slovensko
population ageing, prospective approach, remaining life expectancy, districts, Slovakia
Zdroje literatúry
BASTEN, S. 2013: Redefining Old Age and Dependency in East Asia: Is prospective Aging A More Helpful Concept? Asian Social Work and Policy Review, 7, 242-248. DOI: http://dx.doi.org/10.1111/aswp.12015.BASTEN, S., SCHERBOV, S., SANDERSON, W. C. 2015: Remeasuring Ageing in Southeast Asia. Asian Population Studies, 11(2), 191-210. DOI: https://doi.org/10.1080/17441730.2015.1052201.
BLEHA, B., ŠPROCHA, B., VAŇO, B. 2013: Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. Bratislava (INFOSTAT).
BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. 2014: Demografický atlas Slovenskej republiky. Bratislava (Geo-Grafika).
CUARESMA, J. C., LÁBAJ, M., PRUŽINSKÝ, P. 2014: Prospective ageing and economic growth in Europe. The Journal of the Economics of Ageing, 3, 50-57. DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.jeoa.2014.05.003.
EUROSTAT 2015: Population projections at national level. Luxembourg (Eurostat). Retrieved from: http://ec.europa.eu/eurostat/data/database [cit. 15-04-2018].
GAVRILOV, L. A., HEUVELINE, P. 2003: Aging of Population. In: Demeny, P., McNicoll, G. (eds.) The Encyclopedia of Population. New York (Macmillan), pp. 32-37.
JURČOVÁ, D. 2010: Populačný vývoj v okresoch Slovenskej republiky 2009. Bratislava (INFOSTAT).
KÁČEROVÁ, M., BLEHA, B. 2007: Teoretické východiská populačného starnutia a retrospektívny pohľad na starnutie Európy. Slovenská štatistika a demografia, 17(3), 43-61.
KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J. 2015: The Process of Population Ageing in Countries of the Visegrad Group (V4). Erdkunde, 69(1), 49-68. DOI: https://doi.org/10.3112/erdkunde.2015.01.04.
KLAPKOVÁ, M., ŠÍDLO, L., ŠPROCHA, B. 2016: Koncept prospektivního věku a jeho aplikace na vybrané ukazatele demografického stárnutí. Demografie, 58(2), 129-141.
LUTZ, W. 2009: The Demography of Future Global Population Aging: Indicators, Uncertainty, and Educational Composition. Population and Development Review, 35(2), 357-365. DOI: http://dx.doi.org/10.1111/j.1728-4457.2009.00282.x.
LUTZ, W., SANDERSON, W. C., SCHERBOV, S. 2008: The comming acceleration of global population ageing. Nature, 451(7179), 716-719. DOI: https://doi.org/10.1038/nature06516.
MAJO, J., ŠPROCHA, B. 2016: Storočie populačného vývoja Slovenska II: populačné štruktúry. Bratislava (INFOSTAT).
MLÁDEK, J., KÁČEROVÁ, M. 2008: Analysis of Population Ageing in Slovakia: Time and Regional Dimensions. Geografický časopis, 60(2), 179-197.
MÉSZÁROS, J. 2000: Výpočet úmrtnostných tabuliek. Výpočet stratených rokov života. Bratislava (INFOSTAT).
MÉSZÁROS, J. 2008: Atlas úmrtnosti Slovenska 1993-2007. Bratislava (INFOSTAT).
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, V. 2005: Average Remaining Lifetimes Can Increase as Human Populations Age. Nature, 435, 7043, p. 811-813. DOI: http://dx.doi.org/10.1038/nature03593.
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, V. 2007: A New Perspective on Population Aging. Demographic Research. Demographic Research, 16, 27-58. DOI: http://dx.doi.org/10.4054/DemRes.2007.16.2.
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, V. 2008: Rethinking Age and Aging. Population Bulletin, 63(4), 3-16.
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, V. 2010: Remeasuring Aging. Science, 329(5997), 1287-1288. DOI: http://dx.doi.org/10.1126/science.1193647.
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, V. 2013: The Characteristics Approach to the Measurement of Population Aging. Population and Development, 39(4), 673-685. DOI:https://doi.org/10.1111/j.1728-4457.2013.00633.x.
SANDERSON, W. C., SCHERBOV, A. 2015: Are We Overly Dependent on Conventional Dependency Ratio? Population and Development Review, 41(4), 687-708. DOI: http://dx.doi.org/10.1111/j.1728-4457.2015.00091.x.
SCHERBOV, S., SANDERSON, W. C. 2016: New Approaches to the Conceptualization and Measurement of Age and Aging. Journal of Aging and Health, 28(7), 1159-1177. DOI: http://dx.doi.org/10.1177/0898264316656517.
SCHERBOV, S., SANDERSON, W. C., BASTEN, S. G. 2016: Better way to measure ageing in East Asia that takes life expectancy into account. Australasian Journal on Ageing. 35(2), 139-142. DOI: https://doi.org/10.1111/ajag.12267.
SPIJKER, J. 2015: Alternative Indicators of Population Ageing: An Inventory. Working Papers, 4/2015, Vienna Institute of Demography.
ŠPROCHA, B., ŠÍDLO, L., BURCIN, B. 2015: Úroveň úmrtnosti na Slovensku a v Česku v európskom pohľade. Geografický časopis, 67(1), 25-43.
ŠÚSR 2018: Databáza DATAcube. Bratislava (Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/. [cit. 10-04-2018].
Internetová stránka k predmetnému výskumu s mapovými výstupmi
» http://humannageografia.sk/kega/tema8/