• Zobraziť stránku k tejto téme

Abstrakt

Starnutie populácie je jednou zo základných čŕt súčasného populačného vývoja s evidentne nezvratným budúcim dopadom. Intenzita a dôležitosť tohto procesu je v celosvetovom meradle významná, najmä za posledných sto rokov. Starnutie populácie je kauzálne spojené s druhým demografickým prechodom a jeho koncom vo vyspelejších častiach sveta. Do istej miery to možno označiť za „úspech modernizácie života“; na druhej strane vedie k niekoľkým problémom vo vzťahu k rodine, k sociálnym a ekonomickým zložkám spoločnosti. Aj keď je tento proces z pohľadu jednotlivca nezvratný, v skutočnosti je premenlivý z pohľadu konkrétnej populácie. Hlavným cieľom príspevku je analýza starnutia populácie Slovenska s dôrazom na časový a priestorovo-časový aspekt zmien vekovej štruktúry v územných celkoch NUTS 4 SR (okresoch). Slovenskú populáciu ovplyvňuje starnutie populácie v kontexte európskeho vývoja. Štúdia odhaľuje skutočnosť, že sa mení jej povaha a intenzita. Deväťdesiate roky 20. storočia na Slovensku charakterizuje relatívne starnutie zdola nahor s prudkým nárastom intenzity. Naproti tomu proces relatívneho starnutia zhora nadol má zvyčajne veľmi nízku intenzitu. Hlavnou príčinou je radikálny pokles plodnosti spojený s veľmi miernym zlepšením úmrtnosti. Viaceré kohorty narodené po 2. svetovej vojne sa vo vekovej štruktúre Slovenska posunuli do veku nad 45 rokov, čo identifikuje samotný proces starnutia od stredu. Posledné desaťročie (2011 – 2021) analýzy naznačuje postupný obrat vo vývoji vekovej štruktúry obyvateľstva SR. Toto posledné desaťročie je charakterizované tým, že populácia zdola mladne a zhora sa zintenzívňuje proces starnutia. Regionálna analýza metódou Sonis potvrdzuje celoslovenské trendy relatívneho starnutia zhora nadol alebo mladnutia zdola, aj keď identifikácia príčin je zložitejšia. Štúdia potvrdzuje zásadný proces mladnutia populácie zdola v NUTS 4 v okolí hlavného mesta SR.

Abstract

Temporal and spatial analysis of population ageing and growing younger in Slovakia.
Population ageing is one of the fundamental features of current population development, with an evidently irreversible future impact. The intensity and importance of this process is significant on a global scale, mainly during the past hundred years. Population ageing is linked causally to the second demographic transition and its end in the more developed parts of the world. To a certain extent, this can be labelled a “success of the modernisation of life”; on the other hand, it leads to a few problems in relation to the family, to the social and economic components of society. Even though this process is irreversible from the viewpoint of the individual, it is, in fact, changeable from the viewpoint of a specific population. The main aim of the paper is an analysis of the ageing population of Slovakia with an emphasis on the temporal and spatial-temporal aspect of changes in the age structure in NUTS 4 SR territorial units. The Slovak population is affected by the ageing of the population in the context of European development. The study reveals the fact that its nature and intensity are changing. The 1990s in Slovakia are characterised by relative bottom-up ageing, with an abrupt increase in intensity. In contrast, the process of relative top-down ageing is typically of very low intensity. The main cause is a radical decline in fertility combined with the very slight improvement in mortality rates. Multiple cohorts born after the Second World War in the age structure of Slovakia shifted to over the age of 45, and this identifies the very process of ageing from the middle. The last decade (2011 – 2021) of the analysis indicates a gradual reversal in the age structure development of the Slovak population. This last decade is characterised by a population growing younger from the bottom and intensification of the ageing process at the top. Regional analysis using the Sonis method confirms Slovakia-wide trends of relative top-down ageing or growing younger from below, although identifying the causes is more difficult. The study confirms the cardinal process of the population growing younger from below in NUTS 4 around the capital of the Slovak Republic.

Kľúčové slová / Keywords

Starnutie, Slovensko, okres/NUTS4, mladnutie, Sonisov graf
Ageing, Slovakia, District/NUTS4, Growing younger, Sonis graph

Úvod

Cieľom štúdie je analýza populačného starnutia, resp. zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva Slovenska s dôrazom na temporálny aspekt (zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva Slovenska v rokoch 1900/resp. 1950 – 2021) a temporálno-priestorový (komparácia populačného starnutia v okresoch Slovenska v rokoch sčítania 1991 – 2021).

Metodika

V úsilí synteticky odkryť a vysvetliť transformáciu vekových štruktúr študovanej populácie v jej regionálnych jednotkách/okresoch využíva štúdia viaceré metodické postupy. Definovať a zmerať proces populačného starnutia znamená vyjadriť zmenu vekovej štruktúry vo forme poklesu početnosti, či podielu detskej zložky obyvateľstva (proces starnutia zdola) a nárastu početnosti či podielu starého obyvateľstva (proces starnutia zhora) (Mládek 2000, Jackson 2012, Káčerová (2004), Mládek, Káčerová 2008, Káčerová, Ondačková 2016). Obe vyššie vymedzené klasifikácie starnutia je treba identifikovať súčasne, nakoľko termíny zdola a zhora rešpektujú, v ktorej časti vekovej pyramídy sa starnutie deje bez ohľadu na genézu (nárast strednej dĺžky, či prechod rôzne početných kohort), absolútne prihliadajú na absolútnu početnosť a relatívne na relatívne zastúpenie, pričom obe môžu mať rôznu demografickú genézu (Káčerová, Bleha, 2008). Zmeny vo veľkosti produktívnej vekovej skupiny (obyvateľstvo vo veku 15 až 64 rokov) sa označujú ako proces starnutia zo stredu (Mackellar 2003). Pri štúdiu starnutia obyvateľstva uplatňujeme dva odlišné prístupy: 1. Časová analýza zmeny vekovej štruktúry obyvateľov celej Slovenskej republiky. Analýza využíva demografické štatistické dáta ročné a aj zo sčítaní obyvateľstva. Zmeny identifikujeme a analyzujeme v zmysle vyššie vymedzených procesov starnutia (z dola, z hora, zo stredu). 2. Priestorová analýza porovnávajúca regionálne populácie s orientáciou na poznanie rozdielov vekovej štruktúry ich obyvateľov v regionálnych/okresných priestorových jednotkách s využitím dát zo sčítaní ľudu/obyvateľstva, domov a bytov (SĽDB/SODB) z rokov 1991 , 2001, 2021. V geografických analýzach sa však ukazuje výhodnosť i potreba spájania oboch prístupov. Komplexnosť zmien vekovej štruktúry zachytáva hexagonálny Sonisov diagram, ktorý umožňuje štúdium časových a priestorových rozdielov starnutia obyvateľstva (Sonis 1981). Na území Slovenska aplikoval metódu Sonisovho grafu Podolák (1998) na mestách SR nad 10 000 obyvateľov, na súbore štátov Európy zasa Pavlíková, Mládek (2001), Mládek (2004), Mládek, Káčerová 2008. Káčerová, Ondačková, Mládek 2020. V našej analýze podstata tejto metódy spočíva v charakteristike každej lokálnej územnej jednotky na úrovni okresu (NUTS 4 or LAU 1 s výnimkou okresov Bratislavy a Košíc , kde boli NUTS 4 zlúčené a hodnotené ako mestá ) pomocou relatívneho zastúpenia 3 významných vekových kategórií obyvateľstva (0-14 roční, 15 - 64 roční a 65 a viac roční) a ich zmien v troch časových obdobiach období (1991-2001-2011-2021). V roku 1991 ide o prepočítané údaje k systému štatistických územných jednotiek SK-NUTS (2004). Všetky tri obdobia pracujú s mestami Bratislava a Košice ucelene bez členenia na ich mestské okresy. Interpretácia jednotlivých kombinácií rozdielov umožňuje identifikovať 3 hlavné typy zmien vekových štruktúr (tabuľka 2) podľa členenia Pavlíková, Mládek (2001). Prvý typ (A) predstavujú okresy, kde sa dajú identifikovať výrazné prejavy starnutia populácie. Druhý typ (B) predstavuje okresy, kde populácia zaznamenala svoje mladnutia. Prejavuje sa narastaním podielu detskej zložky a poklesom zastúpenia 65 a viac ročných, prípadne iba jednou z týchto zmien. Tretiu (C) skupinu predstavujú okresy so zmiešaným zmenami vekovej štruktúry.

Dátové zdroje

Štatistický úrad SR (1992). Sčítanie ľudu, domov a bytov 1991
Štatistický úrad SR (2002a). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001
Štatistický úrad SR (2012). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011
Štatistický úrad SR (2022). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021
Geodetický a kartografický ústav (GKÚ) Bratislava. Administratívne hranice 2021

Zdroje literatúry

BEZÁK, A. (1992) Regionálne diferencie v procese starnutia obyvateľstva Slovenska v období 1970-1985. In: Zborník z 3. demografickej konferencie. Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, 51-55.
BODNÁROVÁ, B., 2001, Starnutie populácie ako dôsledok demografického vývoja v povojnovom období. Working papers 1, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava.
CASELLI, C., VALLIN, J., WUNSCH, W. (2006). Demography: Analysis and Synthesis: a treatise in population studies. Volume III. Academic Press. s. 657.
CHAJDIAK, J. (1999). Poznámka k veku odchodu do dôchodku. In: Demografické, zdravotné a sociálno – ekonomické aspekty úmrtnosti. 7. demografická konferencia. Trenčianske Teplice. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť. Bratislava, s. 46-47.
CHOVANCOVÁ, J. (1999). Vzťah úmrtnosti a vekovej obyvateľstva na úrovni okresov SR. In : Demografické, zdravotné a sociálno – ekonomické aspekty úmrtnosti. 7. demografická konferencia. Trenčianske Teplice. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť, Bratislava, s. 48-61.
CHOVANCOVÁ, J., MLÁDEK, J. (1996). Regionálne aspekty procesov starnutia. In : Regionálne a demografické aspekty v štatistike. Zborník materiálov zo seminára v Košiciach. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť. Bratislava, s. 52-55.
ČERNÝ, M. (1978a). Vývoj starnutia a defeminizácie vidieckeho a mestského obyvateľstva ČSSR v období 1961-1970. 1. časť. Demografie, 20, 3, 204-212.
ČERNÝ, M., (1978b). Vývoj starnutia a defeminizácie vidieckeho a mestského obyvateľstva ČSSR v období 1961-1970. 2. časť. Demografie, 20, 4, 324-330.
FEDERÁLNÍ STATISTICKÝ ÚŘAD (1985). Historická statistická ročenka ČSSR. [Historical Statistical Yearbook of the Czechoslovak Socialist Republic] Alfa, Praha.
JACKSON, N. (2012). The policy-maker’s guide to population ageing: key concepts and issues. Policy research paper, No. 13, School of sociology and social work, University Tasmania. p. 1-57.
KÁČEROVÁ, M., BLEHA, B. (2007). Teoretické východiská populačného starnutia a retrospektívny pohľad na starnutie Európy. Slovenská štatistika a demografia. - ISSN 1210-1095. - Roč. 17, č. 3 (2007), s. 43-61.
KÁČEROVÁ, M. ONDAČKOVÁ, J., MLÁDEK J. (2013). Sociálne služby pre seniorov, typy, veľkosť a priestorová diferencovanosť - komparácia Českej republiky a Slovenskej republiky. Regionální studia, ročník 7. číslo 1. 51 - 66 s.
KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J., MLÁDEK J. (2014). Time-space differences of population ageing in Europe. Hungarian Geographical Bulletin, Vol. 63, No. 2, p. 177-199.
KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J. (2015a). The process of population ageing in countries of the Visegrad Group (V4). Erkunde, Vol. 69, No.1, s. 49-68.
KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J. (2015b). Proces starnutia populácie Slovenska v európskom kontexte. Slovenská štatistika a demografia 3(2015) r. 25.
KÁČEROVÁ, M., NOVÁKOVÁ, M. (2016). Vplyv populačných procesov na starnutie obyvateľstva v krajinách V4. Slovenská štatistika a demografia r. 26, č. 2, s. 47-62.
KÁČEROVÁ,M., ONDOŠ, S., MILÁČKOVÁ, M. (2021). Regionálne nerovnosti v zdravotnej a sociálnej starostlivosti o seniorov na Slovensku. Geographia Cassoviensis, 2021, roč. 15, č. 2, s. 135-149.
LESTHAGE, R. (1983). A Century of Demographic and Cultural Change in Western Europe: An Exploration of Underlying Dimensions. Population and Development Review, 9, 3, 411-435.
MACKELLAR, F., L. (2003). The predicament of Population Aging: A review Essay. Vienna Yearbook of Population Research, 2003, Vol. 1, p. 73-99.
MAŠKOVÁ, M. (1991). Současná věková struktura a proces demografického stárnutí v Československa Demografie, roč. 33. č.1. Praha, s.22-28.
MITRÍKOVÁ, J.,MADZIKOVÁ A., LIPTÁKOVÁ, M. (2013). vybrané aspekty kvality života seniorov – teoretický vstup do problematiky. Folia Geograhica 2013 (21), pp. 84-106.
MLÁDEK, J. (1995). Národnostná štruktúra obyvateľstva Slovenska a procesy jeho starnutia In: Fenomén národnosti a náboženstva v demografii strednej Európy. Zborník príspevkov z 5. demografickej konferencie. Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, 98-104.
MLÁDEK, J. (2000). Starnutie obyvateľstva, globálna a regionálna dimenzia. In: Kierkegardove dni. Zborník referátov z filozoficko-ekologického sympózia. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2000. s. 66-71.
MLÁDEK, J. (2003). Population ageing in Slovakia and Japan. In: Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica Nr. 23. Bratislava, s. 131-153.
MLÁDEK, J. (2004). Časové a priestorové aspekty procesu starnutia obyvateľstva Slovenska. In: Rolková, N., ed., Desaťročie Slovenskej republiky. Matica slovenská, Martin, s. 311-322.
MLÁDEK, J, PAVLÍKOVÁ, S. (1999): Starnutie obyvateľstva slovenska vo svetle vybraných štatistických mier. Folia Geographica 3, Vol. XXXII. Prešov 1999, Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, PU Prešov, ISBN 80-8068-270-4.
MLÁDEK, J., KÁČEROVÁ, M. (2008). Analysis of Population Ageing in Slovakia: time and regional dimensions. Geografický časopis. Vol. 60, no. 2 (2008), p. 179-197.
KÁČEROVÁ, M. - MLÁDEK, J. (2012). Population Ageing as Generation Substitutions: Economic and Social Apects. Ekonomický časopis 60, č. 3, s. 259-276.
ONDAČKOVÁ, J., KÁČEROVÁ, M., MLÁDEK, J., POPJAKOVÁ, D., VANČURA, M. (2018). Population age structure transformation in the capitals of the Visegrad Group countries. Geographia Polonica (2018) vol. 91, iss. 3, pp. 281-299.
PASTOR, K. (2002) Rodina a rodinná politika v druhej demografickej revolúcii. [Family and Family Policy in the Second Demographic Transition.] In: Rodina v ohrození - výzva pre sociálne vedy. Zborník k 10. výročiu obnovenia Trnavskej Univerzity v Trnave. Katedra sociológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, Trnava, 30-41.
PAVLÍKOVÁ, S., MLÁDEK, J. (2001). Starnutie obyvateľstva Európy. In: Zborník prác Pedagogickej fakulty Masarykovej Univerzity, Geografie XII. Masarykova Univerzita v Brne, s.148-153.
PODOLÁK, P. (1998). Zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva miest slovenskej republiky. In: Podobnosti a rozdíly vývoje měst ČR a SR po roce 1990. Sborník 2 československého akademického geografického semináře. Brno, s. 43-49.
SONIS, M., 1981, Space and Time the Geography of Aging. In: Griffith, D. A., MacKinnon, R. D., eds., Dynamic spatial models. Alphen aan den Rijn.
ŠPROCHA, B. ed. (2019). Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia. Infostat. Retrieved from: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/populacny_vyvoj_2019.pdf. Accessed on 18 March 2022.
ŠPROCHA, B. ed. (2020). Analýza demografického vývoja oblastí a obcí podľa štatútu a veľkosti v Slovenskej republike. Infostat. Retrieved from: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Analyza_oblasti_obce_Slovensko.pdf. Accessed on 10 March 2022.
SRB, V. (2004). 1000 let obyvatelstva českých zemí. Praha: Karolinum. 276 s. ISBN 80-246-0712-3.
SVETOŇ, J. (1958). Obyvateľstvo Slovenska za kapitalizmu. Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry. Bratislava, s. 195-220.
ŠÚ SR (2022-1951). Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 1950 – 2021. Bratislava.
SK-NUTS (2004) Vyhláška 438/2004 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 19. júla 2004, ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek).
VAN DE KAA, D. J. (1987). Europe’s second demographic transition. Population bulletin, 42, 1-57.
VAN DE KAA, D., J. (1980). Recent Trends in Fertility in Western Europe. In: Hiorns, R. W., ed., Demographic Patterns in Developed Societies. Taylor and Francis, London, 55-83.
VAŇO, B. ed. (2000). Populačný vývoj v Slovenskej republike 1999. Bratislava : Infostat.
VAŇO, B. ed. (2001). Obyvateľstvo Slovenska 1945 – 2000. Bratislava : Infostat.
VAŇO, B. ed. (2003). Populačný vývoj v Slovenskej republike 2002. Bratislava : Infostat.
VEREŠÍK, J. (1974). Štruktúra obyvateľstva. In : Slovensko – Ľud I. Obzor Bratislava, s. 372-382.
VOJTKO, D., (1983) Proces starnutia populácie a predlžovanie ľudského veku v podmienkach SSR. Ekonomické rozhľady, 16, 4, 113-127.

Internetová stránka k predmetnému výskumu s mapovými výstupmi

» http://humannageografia.sk/kega/tema5/

Stiahnutie príspevku zo stránky časopisu

» https://www.unipo.sk/public/media/40533/2022_-_Folia_Geografia_64-1_full.pdf