• Zobraziť stránku 1 k tejto téme

• Zobraziť stránku 2 k tejto téme

Abstrakt

Hlavným cieľom bolo charakterizovať fungovanie mestskej hromadnej dopravy (MHD) hlavného mesta Slovenskej republiky (Bratislavy) v rôznych časoch (ranná situácia, večerná situácia, nočná situácia, pracovný deň a nedeľa) a vyjadriť jeho použiteľnosť pre rôzne skupiny obyvateľstva (nízkopríjmové domácnosti, nezamestnaných, seniorov ( 60+), deti (0-14) a ženy. Pre dosiahnutie tohto cieľa sme kombinovali dátové súbory o fungovaní MHD Bratislavy (formát General Transit Feed Specification/GTFS) so sieťou komunikácií pre peších a vyčlenili efektívne zóny dostupnosti, pre ktoré sme následne určili veľkosti príslušných populačných skupín. Na záver sme overili funkčnosť modelu celého systému pri meraní dostupnosti fakultnej nemocnice Ružinov. Naše výsledky by sa dali zhrnúť nasledujúco. Fungovanie MHD je veľmi podobné v dobe rannej situácie, večernej situácie, nočnej situácie, pracovného dňa a nedele. V týchto časoch premávajú zhruba tie isté nosné linky a na prestupy sa vyžíva viac rovnakých prestupných bodov. Rozdiel spočíva hlavne vo frekvencií odchodov daných liniek. V noci je fungovanie systému založené na odlišných linkách voči denným, medzi ktorými sa dá prestupovať len v jednom centrálnom bode/koridore. Tento fakt sa prejavuje aj v použiteľnosti MHD. Dostupnosť nemocnice Ružinov je len cez nočný režim veľmi obmedzená. Pre nezamestnaných, osoby s nízkym príjmom a pre deti je MHD dostupnejšia než pre celopopulačný priemer, ktorému odpovedá aj rozmiestnenie žien. Negatívom je, že MHD je horšie dostupný pre seniorov. Tento fakt sa však v pestrom priestore mesta dosť mení. To sa nám potvrdilo aj pri meraní dostupnosti nemocnice Ružinov, kde seniori disponujú zhruba rovnakou dostupnosťou ako celopopulačný priemer.

Abstract

The main goal of the article is to characterize the functioning of the Urban Transport System (UTS) in the capital city of the Slovak Republic (Bratislava) during different time periods (morning rush, evening, night, average working day, and weekend Sunday) and express its accessibility for various population groups (low-income households, unemployed individuals, seniors (age 60+), adults (age 0-14), women (for comparison, men aswell). To achieve this goal, we combined datasets of UTS in Bratislava with the pedestrian communication network and identified an effective service area for which we subsequently determined the sizes of the respective population groups. Finally, we verified the functionalityof the entire transport system model by measuring the accessibility to Ružinov Hospital. Ourresults could be summarized as follows: The functioning of UTS is very similar during themorning rush, evening, average working day, and weekend - Sunday. During these timeperiods, approximately the same main lines operate, and there is a higher utilization of thesame transfer points. The difference lies mainly in the frequency of departures of specificlines. During the night, the system operates based on different lines compared to the daytime,with transfers possible only at one central point/corridor. This fact also affects the usabilityand accessibility of UTS. The accessibility of Ružinov Hospital is very limited during thenight-time period. UTS is more accessible for the unemployed, low-income individuals, andchildren than the overall population average, which is also reflected in the distribution ofwomen. A negative aspect is that UTS is less accessible for seniors. However, this fact variessignificantly in the heterogeneous spatial layout of the city. This was confirmed in ourmeasurement of the accessibility to Ružinov Hospital, where seniors have roughly the samelevel of accessibility as the overall population average.

Kľúčové slová / Keywords

dopravná dostupnosť, mestská hromadná doprava/MHD, Bratislava, verejná doprava, ArcGIS
Transport Accessibility, Urban Transport System (UTS) , Bratislava, Public Transport, ArcGIS

Metodika a dátové zdroje

Na základe predchádzajúcich prác (Stanek et al., 2021) sme využili nástroj Network Analyst programu ArcGIS (ESRI,2008), ktorý umožňuje veľmi dobre realizovať analýzy dopravnej dostupnosti na základe merania vzdialenosti v sieťach. Extenzia v sebe obsahuje niekoľko nástrojov pre riešenie sieťových operácií typu „hľadanie najkratšej trasy, OD matice, „problém obchodného cestujúceho", „lokačno-alokačné modely“. Základným konceptom rozšírenia programu ArcGIS Network Analyst, je tvorba Network Dataset, ktorý je analógiou matematického grafu, teda súborom uzlov a hrán. Network Dataset sa vytvára na základe líniovej vrstvy reprezentujúcej sieť, ktorá musí spĺňať niekoľko kľúčových podmienok: musí byť geometricky presná, topologicky korektná a zároveň musí obsahovať atribúty potrebné pre správne navádzanie (spravidla ide o triedu komunikácií, stav povrchu komunikácie, jednosmernosť úsekov alebo intenzitu dopravy). Na základe dátového súboru s uvedenými atribútmi sa dá dobre modelovať dopravná dostupnosť individuálnou dopravou (automobilovou, cyklodopravou alebo chôdzou). Modelovanie pešej dostupnosti MHD je však odlišné a reprezentácia cestnej siete, resp. graf ciest nehrá významnú úlohu. V prípade analýzy mestského priestoru je častou praxou využiť dátovú sadu ciest reprezentujúc sieť chodníkov. Tu sa z dátovej sady vyradia úseky, kde sa nepredpokladá prítomnosť chodníkov. Tento prístup bol aplikovaný v našej analýze. Pre tvorbu nášho multimodálneho datasetu MHD pre mesto Bratislava boli využité dáta v štandardnom formáte General Transit Feed Specification (GTFS), a to voľne dostupné dátové súbory poskytované portálom OpenData Bratislava (DP Bratislava, 2022) s platnosťou k dátumu 21.3.2022 a cestovné poriadky MHD mesta Bratislava (iMHD, 2021, iMHD, 2022). Následne bol multimodálny dataset (zastávky MHD) spojený s grafom cestných komunikácií reprezentujúci sieť chodníkov (peší dopravný systém) z dôvodu priestorovej odchýlky (Stanek, et al., 2021). Tento krok bol jednoducho vykonaný v prostredí ArcGIS s využitím Public Transit toolbox (ESRI, 2023). Dostupnosť MHD, resp. nemocnice vo vybranej lokalite (Ružinov) bola následne analyzovaná pre vybrané skupiny obyvateľstva (ženy, muži, deti, seniori, nezamestnaní a pod.). V analýze vychádzame z demografických údajov o obyvateľstve na základe ArcGIS tool Enrich (ESRI, 2021). Zdrojom dát je dezagregačný populačný raster/grid s bunkou 100 x 100 metrov poskytovaný v rámci cloud služby ENRICH spoločnosti ESRI vytvorený na základe metodiky Frye, et al. (2018) s využitím dát z WorldPop (2021) pre Slovenskú republiku platné k roku 2021. Analýza dostupnosti MHD Bratislavy je založená na princípe tzv. space-time accessibility, kedy hodnotíme dostupnosť v 5 dopravných situáciách v priebehu dňa (ráno, večer, noc), resp. týždňa (pracovný deň, nedeľa).

Zdroje literatúry

DP Bratislava, 2022. OpenData Bratislava - Cestovné poriadky bratislavskej mestskej hromadnej dopravy od roku 2020. [Online] Dostupné na: https://opendata.bratislava.sk/dataset/show/cestovny-poriadok-20230227
ESRI, 2008. ArcGIS Network Analyst Tutorial. Redlands: ESRI.
ESRI, 2021. Esri global data fact sheet. [Online] Dostupné na: https://doc.arcgis.com/en/esri-demographics/latest/get-started/global-data-fact-sheet.htm
ESRI, 2023. Public Transit Toolbox. Redlands: ESRI
Frye, C. a iní, 2018. Using classified and unclassified land cover data to estimate the footprint of human settlement. Data Science Journal, 17(20), pp. 1-12.
iMHD, 2021. Prevádzkové údaje MHD v Bratislave. [Online] Dostupné na: https://imhd.sk/ba/doc/sk/10201/Prevadzkove-udaje-MHD-v-Bratislave.html#pr4
iMHD, 2022. Schema nočných liniek bratislavskej MHD. [Online] Dostupné na: https://imhd.sk/ba/mapa-schema/2695/Denn%C3%A9-linky-13-2-2023
Stanek, R., Kusendová, D., Ďurček, P., 2021. Vplyv intenzity dopravy na zmeny populačného potenciálu zázemia Bratislavy. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 65(2), pp. 233-252.
WorldPop (2021). WorldPop. [Online] Dostupné na: https://www.worldpop.org/datacatalog/

Internetové stránky k predmetnému výskumu s mapovými výstupmi

» https://experience.arcgis.com/experience/16850008d9244d5e8b60c6ca10a645e7
» https://fns-uniba.maps.arcgis.com/apps/instant/portfolio/index.html?appid=ea9fce883a7749569e496f69f772440f