Slovensko prekonalo počas uplynulých desaťročí vývoj meniaci základné sociálne, ekonomické a politické mechanizmy fungovania spoločnosti. Medzi negatívne hodnotené fenomény sa radí vertikálna diferenciácia spoločnosti spojená s prostredím, ktoré ju merateľne odráža. Jej genéza je však založená v rozhodovacích štruktúrach v mierke individuálnych entít: jednotlivcov, domácností, formálnych a neformálnych inštitúcií. Tie o miere svojej aktivity v rôznych otázkach rozhodujú v súlade so stratégiami, ktoré majú možnosť tvoriť a adaptovať. Dochádza k tvorbe nových typov entít a najmä k zásadným pemenám v štruktúre a hierarchii vzájomných interakcií medzi nimi a priestorom pozostávajúcim z miest. Diferencovane sa rozvíjajúcu krajinu preto chápeme netradične, namiesto kontinuálneho sociálne diferencovaného priestoru ako priestor tvorený systémom miest a spoločnosti tvorenej systémom entít vzájomne previazaných pestrými interakciami odlišnými aktuálnymi stratégiami determinujúcimi smery ich rozhodovania. Objektívnu identifikáciu stratégií, typológiu, vývojové podmienenosti hierarchizovaným súborom faktorov a výsledné podoby miest, ktoré generujú a môžu generovať považujeme za očakávaný výsledok žiadúcej, na Slovensku nezrealizovanej analytickej práce. Následne predpokladáme možnosť aplikácie zistení posúdením prípustnosti, možností a podôb rozumných intervencií do identifikovaných spoločenských mechanizmov.