Pri príprave tejto publikácie sa stretli tri vedné odbory – demografia, resp. demogeografia, štatistika a kartografia. Demografia sa zaoberá štatistickou a matematickou analýzou veľkosti, zloženia a distribúcie ľudských populácií a tiež príčinami i dôsledkami zmien plodnosti, úmrtnosti, sobášnosti a migrácií. Demogeografia ako súčasť geografie zasa sleduje základné znaky a zákonitosti vývoja, veľkosti, rozmiestnenia, zloženia a dynamiky priestorových štruktúr obyvateľstva v jeho vzájomných väzbách s ostatnými geografickými prvkami (1). Štatistika je odbor, ktorý sa zaoberá zberom, spracovaním a analýzou dát. Predmetom jej záujmu sú však len hromadné a nie jedinečné javy (2). Kartografia je veda o logike, metodike a konštrukcii máp (3).

Hlavným a jediným prameňom poznatkov, z ktorého sme pri tvorbe tejto práce vychádzali, sú publikované výsledky uhorského sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1910 (4). Naše rozhodnutie sa pre tento prameň bolo motivované viacerými dôvodmi. Na prvom mieste by sme spomenuli, že sčítanie bolo posledným uhorským sčítaním a súčasne prvým sčítaním v 20. storočí. Je to svojím spôsobom obraz, v akom stave sa spoločnosť Uhorska a v rámci neho aj Slovenska nachádzala tesne pred jeho zánikom. Súčasne to bol obraz o tom, v akom stave Slovensko vstupovalo do 20. storočia, do novej, modernej doby.

Druhým dôvodom nášho rozhodnutia sa pre sčítanie z roku 1910 bola skutočnosť, že výsledky sú veľmi jednoducho dostupné. Takmer v každom oblastnom archíve na Slovensku sa nachádzajú v príručnej knižnici prvé tri hrubé zväzky publikovaných výsledkov, ktoré vyšli tlačou tesne po sčítaní. Kompletné výsledky a analýzy sčítania boli publikované až po skončení prvej svetovej vojny. Posledný, šiesty zväzok vyšiel tlačou až v roku 1920 (5).

Zavážilo tiež, že sčítanie nie je na Slovensku v odborných kruhoch neznáme, žiaľ, však len z jedného jediného aspektu, z hľadiska etnického zloženia Uhorska. Vyjadrovali sa k nemu tak demografi, ako aj historici. Na mnohých príkladoch dokladovali, že už pri zápise sčítací komisári manipulovali s údajmi o materinskom jazyku sčítavaných. V uhorských sčítaniach sa totiž etnicita nezisťovala otázkou, ku ktorému etnickému spoločenstvu sa osoba hlási, ale otázkou, ako rečou s ňou hovorila jej matka. Za materinský jazyk bolo možno dokonca uviesť aj jazyk, ktorý sa sčítavaná osoba naučila v škole. Výsledkami sčítania argumentovala vo svoj prospech najmä maďarská strana na mierových rokovaniach po prvej svetovej vojne snažiac sa zamedziť vzniku nových národných štátov a vytýčeniu ich hraníc (6).

Prvá svetová vojna a po nej zánik Uhorska a vznik Československa, tiež naliehavá potreba riešiť nové politické, spoločenské i hospodárske problémy, ktoré v tejto súvislosti vznikli, spôsobili, že výsledky sčítania neboli na Slovensku nikdy podrobené rozsiahlej demografickej analýze. Urobiť takúto analýzu z celoslovenského hľadiska je nad naše sily. Pokúsili sme sa preto urobiť ju v menšom rozsahu, na príklade len jedného, konkrétneho tradičného regiónu Slovenska spolu s mapovou prezentáciou. Rozhodli sme sa pre Záhorie. Prečo sme sa takto rozhodli? Všetci traja máme blízky a úprimný vzťah k Záhoriu. Dokonca dvaja z nás, Mojmír Benža a Richard Stanek sme rodáci zo Záhoria, jeden zo Senice a druhý zo Závodu. Považujeme si preto za svoju povinnosť prispieť svojimi znalosťami k lepšiemu poznaniu obyvateľov svojho rodného kraja.

Nie sme však prví, ktorí využili výsledky sčítania ľudu v roku 1910 inak, ako na riešenie objektivity údajov o materinskom jazyku. V roku 1941 František Bokes publikoval v Sborníku MSS článok o rozšírení murovaných a drevených stavieb v Liptovskej kotline. O rok neskôr, v roku 1942 vyšiel v Sborníku Spolku záhorských akademikov jeho obdobne koncipovaný článok o obytných domoch a ich krytine na Záhorskej nížine (7).

Nie sme ani jediní, ktorí využili demografické štatistické údaje na podrobnejšiu charakteristiku obyvateľstva Záhoria. V rokoch 1994 až 1996 vyšlo v časopise Záhorie od Antona Michálka osem demografických štúdií o obyvateľstve Záhoria, ktoré sú založené na údajoch z rokov 1961 až 1991. Autor sa venoval prirodzenej obnove populačných zdrojov, migráciám, ekonomickým aktivitám, starnutiu a sociálnej štruktúre obyvateľstva. Venoval sa tiež hospodárskym a strediskovým funkciám sídiel a tiež transformácii domového a bytového fondu (8).

Svojou prácou by sme chceli odbornej verejnosti tiež pripomenúť jeden dôležitý, ale často, najmä vo vlastivednej literatúre, obchádzaný vedecký prameň, akým sú výsledky pravidelných sčítaní ľudu, neskôr sčítania osôb, domov a bytov. Veľa obcí na Slovensku má vydanú svoju vlastivednú monografiu. Pokiaľ ide o demografické údaje, najčastejšie je v nej prezentovaný len počet obyvateľov, prípadne etnické alebo náboženské zloženie obyvateľov obce, nič viac. Sčítania však vypovedajú aj o vekovej skladbe, profesijnej štruktúre, od druhej polovice 20. storočia aj o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva, veku domov a bytov, o ich vybavení. Spolu vytvárajú odlišný, ale rovnako zaujímavý obraz obyvateľstva nielen obce, regiónu alebo celého Slovenska od obrazu, ktorý prinášajú historické alebo etnologické monografie.

Často sa zvykne hovoriť, že bez poznania svojej minulosti nevieme pochopiť svoju prítomnosť a dokonca ani predvídať či projektovať svoju budúcnosť. Ak to všeobecne platí o histórii, rozhodne to platí aj o demografii a jej analýzach a prognózach. Radi by sme svojou prácou pripomenuli tiež veľmi dôležitý, a nie často zohľadňovaný, regionálny aspekt nášho poznania. Ak sa pozeráme na Slovensko z celonárodného hľadiska, vzniká síce súborný pohľad, v ktorom sa však strácajú regionálne rozdiely často ovplyvňujúce konečný výsledok.

Sčítanie sme sa rozhodli prezentovať najmä kartograficky prostredníctvom máp vybraných štatistických ukazovateľov v hraniciach tradičného regiónu Záhorie. Každú mapu, okrem mapových vysvetliviek, sprevádza stručný text s podrobnejšími štatistickými údajmi a informáciami. Publikácia tak nadobudla charakter tematického atlasu, v ktorom sme sa snažili o jednoduché, zrozumiteľné a prehľadné kartografické zobrazenie výsledkov sčítania. Mapy aj texty komentárov sme rozdelili do 5 kapitol v súlade so štruktúrou zdrojových štatistických hárkov sčítania. V mapách prezentujeme štatistiky na obecnej a okresnej územnosprávnej úrovni s tým, že v štatistických podkladoch do okresnej úrovne bolo zaradené aj mesto Skalica, ktoré malo v čase sčítania štatút mesta so zriadeným magistrátom, ako jediné mesto v regióne. Ponechali sme aj označenie kráľovské slobodné mesto Skalica, ktoré uvádzal štatistický zdroj zrejme z dôvodu zachovania porovnateľnosti s predchádzajúcimi štatistickými výstupmi, a to aj napriek tomu, že tento štatút stratilo už v roku 1876. Údaje za celý región Zahoria sme uviedli pre porovnanie v okresných mapách vo vysvetlivke. Pri spracovaní máp boli využité nástroje a metódy geografických informačných systémov, geodatabázového a kartografického dizajnu (program ArcGIS ver. 10.4). Z kartografických metód boli použité najmä dobre čitateľné kartodiagramová a kartogramová. Mapy boli spracované v digitálnej forme v univerzálnom geografickom súradnicovom systéme s využitím viacerých digitálnych a analógových dátových zdrojov a s možnosťou publikovania aj na internete. Zdrojové štatistické dáta zo sčítania 1910 boli spracované do formátu Microsoft Excel a sú dostupné pre čitateľa na webovej stránke http://www.humannageografia.sk/zahorie.

Na začiatku svojho príhovoru sme spomenuli, že pri príprave práce sa stretli tri vedné odbory. Stretli sa však aj pracovníci troch generácií a prostredníctvom nich aj skúsenosť, výkonnosť a nadšenie. Boli by sme radi, keby takýchto stretnutí vo vedeckej práci bolo čo najviac.

Citácia diela:
BENŽA Mojmír, KUSENDOVÁ Dagmar, STANEK Richard (2021). Záhorie na začiatku 20.storočia: Demografický obraz tradičného regiónu. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 1. vyd., 136 s., ISBN 978-80-223-5272-7

Tiráž diela, základné informácie: stiahnuť vo formáte PDF