| |
Mapové výstupy
 Index dochádzky
Počet obyvateľov
Podiel osôb s vysokoškolským vzdelaním (osoby 15+)
Volebný výsledok Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) v roku 2002 / Progresívneho Slovenska (PS) v roku 2023
Priemerný vek
Index starnutia
Vzdialenosť od Bratislavy v minútach
Podiel Rómov
Miera urbanizácie
Priemerná nominálna mesačná mzda
Hustota zamestnanosti
Podiel zamestnanosti v základných odvetviach
Podiel zamestnanosti vo výrobe
Miera evidovanej nezamestnanosti
Objem zahraničných investícií na 1000 obyvateľov
Regionálne zhluky podľa faktora demografických zmien a faktora regionálnej hierarchie
Regionálne zhluky podľa faktora ľudského kapitálu, faktora demografických zmien a faktora štrukturálnej zamestnanosti
Hlavné zistenia
Štúdia je zameraná na identifikáciu a analýzu podmieňujúcich faktorov (javov), ako aj regionálnych výsledkov prostredníctvom faktorovej analýzy a zhlukovej analýzy. Výsledky odhalili vplyv troch podmieňujúcich faktorov: regionálna hierarchia, štrukturálna zamestnanosť a druhý demografický prechod (starnutie).
Faktor regionálnej hierarchie je výsledkom pozitívnej korelácie indexu dochádzky, priemernej mesačnej mzdy, priamych zahraničných investícií a hustoty zamestnanosti v oboch obdobiach. Pozoruhodný je trend rastu významu subfaktorov dochádzky za prácou, priamych zahraničných investícií a veľkosti populácie medzi rokmi 2001 a 2021.
Faktor štrukturálnej zamestnanosti pozitívne koreluje s fenoménmi ako napr. nezamestnanosť, podiel Rómov a vzdialenosť od Bratislavy. Dôležitá je skutočnosť, že podiel ľudí zamestnaných vo výrobe tu predstavuje doplnkový segment trhu práce. V regiónoch, kde prevláda zamestnanosť vo výrobe absentuje zamestnanosť v službách základnej ekonomiky, a naopak.
Faktor druhého demografického prechodu pozitívne koreluje so stupňom urbanizácie, čo potvrdzujú predchádzajúce výskumy, že mestské prostredie má staršiu vekovú štruktúru.
V rokoch 2001 a 2021 sa objavili dve skupiny faktorov formujúcich regionálne nerovnosti:
- (1) zdroje ekonomického rastu v podobe regionálnej hierarchie a metropolizácie priamych zahraničných investícii, ktoré sú viazané na vysokoškolsky vzdelaných ľudí a voličov strany Progresívne Slovensko a
- (2) zdroje sociálnej ochrany v podobe štrukturálnej zamestnanosti pri tlmení rastu miery nezamestnanosti a podpore sociálnej inklúzie priestorovo segregovaných rómskych komunít, ale na úkor ekonomického rastu.
V kontexte klastrovej analýzy výskum odhalil niektoré odľahlé pozície regiónov. Opätovne sa potvrdila extrémna dominancia regiónu Bratislava, ktorý vytvoril jeden zhluk. Západo-východný gradient a sídelná hierarchia naďalej rozdeľuje Slovensko na „dva svety“: bohaté (juho)západné – chudobné (severo)východné regióny.
Prehlbovanie alebo znižovanie regionálnej nerovnosti je determinované zhora nadol vzhľadom na geografické faktory a ekonomickú veľkosť a štruktúru Bratislavy.
Tiež má zmysel realizovať prípadové štúdie periférnych regiónov s odľahlými hodnotami, pretože kombinujú podmienky rozvoja špecifické pre daný región, ktoré je užitočné analyzovať pomocou kvalitatívnych metód. Príkladom je región Orava, kde sa uplatňujú netrhové kooperatívne sociálne siete a stratégie prežitia.
Aj keď boli identifikované dve početné skupiny regiónov ležiace na západe a na severe stredného Slovenska, resp. na východe Slovenska, ide o vnútorne heterogénne regióny so špecifickými potrebami a nedostatkami.
Stiahnutie príspevku zo stránky časopisu
» http://www.actageographica.sk/stiahnutie/67_2_02_Rusnak_et_al.pdf
|
| |