Časová a priestorová analýza populačného starnutia a mladnutia Slovenska:
prípadová štúdia na úrovni okresov Slovenska v rokoch sčítania 1991 až 2021
  » späť na hlavnú stránku projektu KEGA
 


Mapové výstupy
 Intenzita relatívneho starnutia populácie zdola v okresoch Slovenska v rokoch sčítania 1991 až 2021
   (zmena v % bodoch vo vekovej skupine 0-14 ročných)

 Intenzita zmeny produktívnych vekových skupín populácie(15 – 64 ročných) v okresoch Slovenska v rokoch sčítania 1991 až 2021
   (rozdiel v % bodoch)

 Intenzita relatívneho starnutia populácie zhora v okresoch Slovenska v rokoch sčítania 1991 až 2021
   (zmena v % bodoch vo vekovej skupine 65 a viac ročných)

 Typológia okresov Slovenska na základe relatívnej intenzity zmien vekovej štruktúry v rokoch sčítania 1991 – 2021 (Sonisov graf)


Hlavné zistenia

Starnutie obyvateľstva Slovenska sa prejavuje v dlhodobom trende (Káčerová, Ondačková, 2016). Druhý demografický prechod ako zásadná zmena rodinného a reprodukčného správania sa šíri v slovenských podmienkach až začiatkom 90. rokov, premeny vekovej štruktúry evidujeme v celom sledovanom období Z vývojového hľadiska slovenská populácia registrovala pokles detskej zložky ako posledná v celom stredoeurópskom regióne. Pokles detskej zložky sa v bývalom východnom bloku oneskoril o niekoľko desaťročí a akceleráciu znižovania zastúpenia detí evidujeme až na konci 90. rokov. Bezprecedentný proces starnutia zdola identifikujeme prostredníctvom poklesu detskej zložky, ktorá sa znížila z 28,9 % (1950) na 15,9 % (2021). Najvýraznejší pokles začína na prelome 80. – 90. rokov. Predkladaná analýza odhalila, že proces starnutia zdola sa na úrovni populácie ako celku spomalil medzi rokmi 2011 – 2021 a veľmi je zmena k populačnému mladnutiu. Počet detí do 14 rokov sa optikou sčítaní obyvateľstva v ostatných 10 rokoch zvýšil o 37 000 detí. Regióny s najvyšším nárastom zastúpenia detí nad 2 percentuálne body sú všetky okresy Bratislavského kraja (SK010).

Produktívna veková skupina v sledovanom období vzrástla zo 61,6 % (1950) na 71,3 % (2020). I keď v poslednom období sa jej vzrast zastavil a je videný pokles veľkosti zastúpenia pracujúcich. Evidentná kulminácia početnosti i podielu produktívnej vekovej skupiny (do roku 2008) je výsledkom dvoch výrazných populačných kohort v nej (narodených v kompenzačnej fáze po druhej svetovej vojne a populačného boomu v 70. rokoch). Populačné starnutie zo stredu prebiehalo v celom regióne bývalého východného bloku pomalšie, nakoľko sa vo vekovej štruktúre okrem silnej povojnovej kohorty nachádzala aj ďalšia početná kohorta zo 70. rokov 20. storočia Z hľadiska starnutia zo stredu je signifikantná vnútorná štruktúra tejto vekovej skupiny, ktorá sa výraznejšie mení od polovice 90. rokov. Nastáva pokles zastúpenia 15- až 44-ročných (reprodukčnej skupiny) na úkor nárastu zastúpenia 45- až 64-ročných. Do tejto vekovej skupiny sa presúvajú ročníky narodené po druhej svetovej vojne, čím nastáva výrazné populačné starnutie zo stredu vekovej pyramídy v priebehu posledného desaťročia. Ich výstupom z produktívnej vekovej skupiny akceleruje proces starnutie zhora a aj bude pokračovať.

V slovenskej populácií prebiehal proces starnutia zhora menej intenzívne v porovnaní s procesom starnutia zdola. Plynulý mierny nárast seniorskej populácie evidujeme od začiatku 60. rokov, čo do istej miery súviselo so zlepšenými úmrtnostnými pomermi. Mierny pokles v zastúpení obyvateľstva nad 65 rokov spôsobil v 80. rokoch vstup menej početných ročníkov z obdobia prvej svetovej vojny do príslušnej vekovej skupiny. Obyvateľstvo nad 65 rokov vzrástlo o 320 % a v súčasnosti zo 100 slovenských obyvateľov je 17 v seniorskom veku. Naopak populačné starnutie zhora slovenskej spoločnosti sa zintenzívňuje. Počet obyvateľov nad 65 rokov stúpol za poslednom desaťročí o viac ako 259 000. Vidieť starnúcu populáciu ako príležitosť je životne dôležité pre napredovanie spoločnosti. Vyžadujeme radikálne odlišné prístupy v každom aspekte nášho života vrátane bývania, zdravia, komunít a pracovísk.

Celoslovenské trendy zmien vekových štruktúr sa dosť odlišujú od tých, ktoré sú charakteristické pre nižšie regionálne jednotky (okresy). Na analýzu ich populačného starnutia (mladnutia) bola využitá metóda Sonisovho grafu. V troch časových obdobiach (prvé - 1991-2001, druhé – 2001-2010, tretie – 2010-2021) boli porovnávané relatívne početnosti obyvateľstva rozhodujúcich 3 vekových kategórií. Kombináciou ich zmien – nárastom alebo poklesom podielov, bolo vytvorených 9 tried, typov okresov s charakteristikou populačného starnutia alebo mladnutia. V prvom období bolo dominantné zastúpenie okresov (65), ktoré charakterizovali procesy starnutia zhora i zdola. Veľmi podobné procesy dominujú i v druhom období (60 okresov). Iba málo početné je zastúpenie 8. skupiny (11 okresov) s mladnutím zdola. Výraznejšie zmeny prebehli v treťom období. Počet okresov so starnutím zhora poklesol na 32. Najpočetnejšou sa stala skupina okresov (40) s populačným mladnutím zdola a starnutím zhora. Zodpovedá to aj hodnoteniu celoslovenských trendov populačného mladnutia.


Stiahnutie príspevku zo stránky časopisu

» https://www.unipo.sk/public/media/40533/2022_-_Folia_Geografia_64-1_full.pdf



 
  Stránka je súčasťou projektu KEGA | Projekt č. 047UK-4/2021 | Priestorové nerovnosti a znevýhodnenia vo výuke humánnej geografie: geoinformatika inovatívne
© Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja