Obslužnosť a dostupnosť obcí verejnou osobnou dopravou na území SR
  » späť na hlavnú stránku projektu KEGA
 


Mapové výstupy
 Obslužnosť obcí verejnou osobnou dopravou počas pracovného dňa
 Obslužnosť obcí verejnou osobnou dopravou počas víkendového dňa
 Časová dostupnosť obcí autobusovou dopravou (bez MHD) počas pracovného dňa
 Časová dostupnosť obcí autobusovou dopravou (bez MHD) počas víkendového dňa
 Časová dostupnosť obcí železničnou dopravou počas pracovného dňa
 Časová dostupnosť obcí železničnou dopravou počas víkendového dňa


Hlavné zistenia

Obslužnosť autobusovou dopravou: Vyššia obslužnosť obcí autobusovou dopravou sa objavuje v obciach, ktoré sú v rámci hierarchie sídiel na vyššej úrovni. Častokrát však ide aj o obce s vyššou mierou urbanizácie majúce zastávku pôsobiacu ako dôležitá križovatka medzi jednotlivými obcami, ktoré sú lokalizované v kotlinách alebo o obce, ktoré substituujú absenciu železničnej dopravy. Rozdiel medzi obslužnosťou obcí autobusovou dopravou počas pracovného a víkendového dňa je v priemere -65 % (do výpočtu boli zahrnuté len obce, ktoré sú obslúžené autobusovou dopravou). To detekuje značné obmedzenie cestovania. Počet obcí, ktoré sú neobslúžené autobusovou dopravou počas víkendového dňa je až 202 (7 % z celkového počtu obcí), z toho je 11 obcí, ktoré nie sú obslúžené ani počas pracovného dňa.

Obslužnosť železničnou dopravou: Najvyššiu obslužnosť majú prirodzene hlavné železničné uzly (napr. Bratislava, Žilina, Trnava, Nové Zámky, Vrútky a pod.). Rozdiel medzi obslužnosťou obcí železničnou dopravou počas pracovného a víkendového dňa je v priemere -36 % (do výpočtu boli zahrnuté len obce, ktoré sú obslúžené železničnou dopravou). Oproti autobusovej doprave, neobslúžených obcí železničnou dopravou počas pracovného aj víkendového dňa je výrazne vyšší, a to hlavne z dôvodu nižšej hustoty infraštruktúry železničnej dopravy.Ide o 2364 obcí počas pracovného dňa (takmer 81,8 % obcí) a o 2370 obcí počas víkendového dňa (82 % obcí).

Časová dostupnosť autobusovou dopravou: Najlepšiu časovú dostupnosť majú logicky najbližšie obce k sledovanej autobusovej zastávke/stanici. Častokrát ide o obce, ktoré zohrávajú významnú úlohu v procese suburbanizácie. Vo všeobecnosti sa dá cestovanie autobusovou dopravou počas víkendu považovať o málo rýchlejšie než počas pracovného dňa (rozdiel do 6% minút), pretože nedeľné autobusové linky väčšinou nezastavujú na všetkých zastávkach. Najvýraznejší rozdiel medzi pracovným a víkendovým dňom bol zaznamenaný pre autobusovú stanicu v Prešove (v priemere -5,98 % minút). Z priestorového hľadiska má najvyššiu dostupnosť autobusová stanica v Košiciach, a to v prvom rade z dôvodu množstvo obcí v tesnom zázemí mesta a súčasného vplyvu ako hlavného centra regiónu, ktorého dosah je v kontexte autobusovej dopravy pomerne veľký.

Časová dostupnosť železničnou dopravou: Po vzore autobusovej dopravy je rozdiel medzi pracovným a víkendovým dňom cestovného času len minimálny (najvyšší rozdiel má železničná stanica v Trenčíne – pokles o 3,29 % minút). Zaujímavejší je priestorový pohľad na dostupnosť obcí sledovaných železničných staníc. Špecifickou je stanica v Nitre s najnižšou dostupnosťou priamym spojom zo všetkých sledovaných staníc, čo naznačuje potrebné prestupy v kľúčových železničných križovatkách – Trnava, Hlohovec alebo Nové Zámky. Naopak, najvyššiu dostupnosť dosiahli stanice v Košiciach (naviazanosť na hlavný ťah Bratislava – Košice a vplyv regionálnych tratí s veľkým počtom obsluhovaných obcí) a v Bratislave (centrálna stanica v rámci hierarchie staníc a zároveň kľúčový uzol, a tiež aj veľký záber obcí v rámci regionálnych tratí v smere na Komárno a Nové Zámky).



 
  Stránka je súčasťou projektu KEGA | Projekt č. 047UK-4/2021 | Priestorové nerovnosti a znevýhodnenia vo výuke humánnej geografie: geoinformatika inovatívne
© Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja