www.humannageografia.sk | www.fns.uniba.sk |  english version |  russian version   
baner
 
 
 

 
Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext

autori: Pavol Korec, Dagmar Popjaková

Žijeme dnes v dynamickom a turbulentnom čase. Ale to si hovoria ľudia už viac ako 200 rokov. Prečo práve 200 rokov? Pretože pred niečo viac ako 200 rokmi sa v aktivitách človeka začala objavovať nová aktivita, priemysel. Strojová výroba veľkého množstva kvalitou rovnakých výrobkov, priniesla zlom v živote človeka. Začalo sa žiť lepšie, počet ľudí na Zemi začal prudko stúpať, krajina, dovtedy najmä s prívlastkom prírodná, sa začala meniť na krajinu s prívlastkom kultúrna, v ktorej začali dominovať mestá a priemysel. Celý tento vývoj, aj keď trochu oneskorene, zasiahol aj Slovensko a Nitru. Nitra, mesto donedávna známe najmä prívlastkami milá či starobylá, kolíska kresťanstva, centrum poľnohospodárskej výroby, školstva, vedy a výskumu a výstavníctva, prípadne mesto škôl, začína získavať ďalší prívlastok, priemyselné mesto. Vďaka príchodu automobilového závodu britsko-indickej spoločnosti Jaguar Land Rover, sa Nitra zaradila na sklonku druhého desaťročia 21. storočia medzi významné stredoeurópske centrá automobilového priemyslu. Mesto má svoju, aj v slovenských podmienkach, nie príliš silnú tradíciu priemyslu, spojenú s parným mlynom Arpád, pivovarom, tehelňou, ferenitkou a ďalšími firmami založenými ešte za Rakúsko-Uhorska alebo 1. Československej republiky, či neskôr, v procese socialistickej industrializácie s Plastikou, n.p., Pletou, n.p., Elitexom, n.p. a ďalšími malými, či stredne veľkými závodmi, ktoré dotvárali obraz mesta pod Zoborom. Dnes sa to však, zdá sa, mení. Priemyselný park Nitra-Sever, kde sa nachádza už viac ako 20 priemyselných firiem, elektronický, či elektrotechnický podnik Foxconn a SEC, ale najmä spomínaný automobilový závod Jaguar Land Rover, nás „nútia“ vnímať Nitru hlavne ako priemyselné mesto. Na príklade Nitry je možné sledovať, ako mesto postupne rástlo, paralelne s rozvojom jeho funkcií, administratívnej, religióznej, výrobnej, obchodnej, školskej a iných. Dnes je už výrazne v popredí práve funkcia priemyselnej výroby. Áno, často sa stretávame s názormi, ktoré kritizujú „veľké plechové krabice“, ktoré rastú na Slovensku ako huby po daždi, zaberajú poľnohospodársku pôdu a ničia našu krajinu. Áno, priemysel a najmä súčasný „boom“ výroby automobilov, je dnes u nás dôležitá téma na diskusiu. Vyššie spomínané skutočnosti sa stali inšpiráciou predložiť odbornej, akademickej i laickej verejnosti pohľad ekonomických geografov na priemysel v meste. Je zrejmé, že súčasný rozvoj priemyslu prináša Nitre nielen možnosti rozvoja, ale aj celý rad výziev, a asi aj problémov, ktoré je potrebné riešiť.

» Stiahnuť monografiu


» späť na zoznam publikácii

 
 
Príprava študentov sa zameriava prioritne na aktuálne otázky priestorovej organizácie spoločensko-ekonomických aktivít a rozvoja území. Zoznamujú sa princípmi a zmenami fungovania priemyslu, dopravy a logistiky, služieb, podstatou konkurencieschopnosti regiónov, významom inovácii a ich dôsledkami. Pripravujeme na analýzu rôznych trhov, napr. trhu práce, trhu nehnuteľností. Neobchádzame najcitlivejšie témy ako napr. otázky migrácie, mobility, demografického vývoja, sociálnych sietí, nerovnosti a chudoby, extrémizmu, dopadov globalizácie, vplyvu najnovších technológií (od „internetu“ až po umelú inteligenciu). Pozornosti neunikajú ani významné otázky rozvoja Slovenska v širokom tematickom spektre.

 bližšie informácie
Katedra sa orientuje na výskum vo viacerých disciplínach humánnej geografie a demogeografie. V rámci humánnej geografie sa koncentruje na skúmanie problémov v oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a politickej geografie. Študuje problematiku regionálnej diferenciácie územia Slovenska, urbánneho a vidieckeho rozvoja, priestorových aspektov verejnej správy, miestneho ekonomického rozvoja, regionálnej politiky a regionálneho rozvoja, aplikácie e-governmentu a pod. Dôležitá pozornosť je venovaná štúdiu demografických procesov a štruktúr, demografickým prognózam, populačnej a sociálnej politike.

 bližšie informácie
 
  © Katedra ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja | Prírodovedecká fakulta | UK Bratislava

 
Na začiatok